Myslím, že špeciálne dievčatám túto vetu vysvetľovať netreba. A možno sa nad ňou pozastaví aj nejaký mladý muž. Mnohým z nás sa už stalo, že sme si povzdychli a odišli sklamané so slovami ... "Keď nič, tak nič".
Po čase však príde jeden a za ním ďalší traja. Galiba je tu. Ako ju poriešiť, keď sa nevie rozhodnúť poriadne ani rozum a ani srdce? Nijako! Žiadne rozumné rozhodnutie neexistuje. Nech sa rozhodneme pre čokoľvek, vždy to dopadne zle. Mne vravia, že som nerozhodná a ak sa pre niečo rozhodnem, tak je to vždy zle. Nuž v tom sa asi nezmením. Ale keby mi niekto vedel povedať, čo robím zle ... Áno, môžem si za všetky svoje prešľapy sama, ale o čo by bolo všetko jednoduchšie, keby sa nám do cesty neplietli bývalé lásky a nové objavy? Bolo by to ideálne a to počas celého nášho putovania životom.
K dokresleniu témy vám rozpoviem jeden skutočný príbeh.
Po krásnych letných dňoch, v čase mojich narodenín sme sa so sestrou rozhodli spestriť si deň. Vybrali sme sa do mesta a užívali si slnečné lúče. V jednej z nemenovaných kaviarní či skôr cukrární si k nám prisadli dvaja malí muži. A to pritom bola celá prázdna ... Spočiatku sme ich brali vážne, no len máloktorá žena verí športovcov. Nechcem nikoho uraziť, ale všetko, čo nám vtedy navraveli mi prišlo smiešne a dnes to beriem ako spomienku na krásny deň. No to bol deň, ale čo s načatým večerom? Spestríme si ho zábavou. Ale akou, keď sú všetci kade tade na dovolenkách? Hm dlho sme rozmýšľať nemuseli ... diskotéka. Celkom fajn miesto na nejaké špásy. Mala som dosť pohŕdania od mužov, a tak som sa rozhodla, že ten večer sa budem zabávať na ich účet. Zábava sa začala podľa plánu a hneď prvého mladého muža som odpinkala dosť rýchlo. No potom som si všimla, že sa k nášmu stolu blížia dvaja celkom dobre vyzerajúci fešáci. Jeden šmahom ruky začal baliť moju sestru a ja som sa na tom dobre bavila. A tu sa to potom celé obrátilo proti mne. Predomnou stál vysoký, tmavý, krásny chalan, ktorý sa jedným slovom nedá ani opísať. Moje srdce sa zachvelo a podlomili sa mi kolená (i keď som sedela :). Jeho gesto a otázka: "Zatancujeme si?" bola jednoznačná, no a ja som sa ocitla meter či dva nad zemou. Nikdy sa mi totiž nestalo, aby sa ku mne na diskotéke niekto prihovoril, ak som bola v spoločnosti svojej sestry. A nech si to každý vysvetlí ako chce ... Pri debate som zistila všetko, čo som potrebovala. Proste prišiel ako blesk z jasného neba a udrel priamo do môjho srdca. Neuvedomovala som si, aké to bude mať následky a čo na to povie môj priateľ. V ten moment som bola rozhodnutá vymeniť staré za nové a neokukané. Tak ako moji, tak i jeho kamaráti krútili hlavami a nechápavo na nás hľadeli. Nik nevedel pochopiť ako to, že láska na prvý pohľad funguje. Letné lásky sú fajn, ale ich sklamanie o to viac bolí. No nepoučiteľnou asi ostanem nadosmrti. V prvý augustový týždeň som ho videla naposledy. Prišli trpké dni sklamania, sĺz a katastrofických scenárov. Telefón, ktorý predtým vyzváňal pravidelne, stíchol. V srdci ostala diera a ja som sa s tým snažila vyrovnať. No viete aké je to budovať na zlom podklade ... predtým zaplátanej diere. A tu sa môj príbeh končí. Koncom januára mi zvoní telefón. Na displeji sa objavuje číslo, ktoré som verne poznala. Po takmer polroku sa vrátil ... A čo bude ďalej? Neviem, a nevie to ani on. Jeho slová už neboli tak teplé a nehriali moje srdce tak ako predtým. Je ťažko veriť človeku, ktorý odíde bez rozlúčky a bez príčiny. A moje srdce? To sa na všetko pozerá zdiaľky a bilancuje ušlé straty.
Komentáre