Sú tomu asi dva týždne, čo sa mi pod ruky dostala táto pieseň, ale nevnovala som je pozornosť. A ani sama neviem prečo. Možno preto, že sa striktne pridržiavam prvých dojmov, ktoré vo mne veci či ľudia vyvolajú. Ale keď som si ju posledné dni pustila niekoľkokrát zistila som, že v nej niečo je. Niečo, čo vo mne zanecháva hlbokú stopu a zimomriavky na celom tele. Tlkot srdca v pozadí a dominantná klavírová hudba je to, čo som už dávno nepočula. A možno práve to vo mne prebúdza neopísateľné pocity.
Pre obraz aspoň text.
Peter Bažík - Dotkni sa
Do tvojho stromu tíško vštepím,
Kmeň svojej duše šťastím slepým,
Vetvy nám jeden víchor skúša.
Korene tá istá zem spína,
Vlaží ich výhra stále iná,
V listoch sŕdc sedí váha mušia.
Dom dúhy, z nich kvapky ústia
A ozvenou sú im ústa.
Tak dotkni sa mi pier a z hlboka dýchaj,
Čo ponúka sa ber, než vezme to pýcha,
Tak dotkni sa mi pier, nech cítim, že dýcham,
Nech opäť nájdem smer zo zradného ticha.
Tak dotkni sa mi pier.
Sme milenci v útlom objatí,
Zlé vieme na dobré obrátiť.
Posilnení miazgou večných tém.
S okvetím znášame aj smolu,
Do výšky to ťaháme spolu,
Snáď stíchneme aj v rovnaký deň.
Keď nebo vstúpi do okien,
A požiada nás o naš kmeň.
Tak dotkni sa mi pier a z hlboka dýchaj,
Čo ponúka sa ber, než vezme to pýcha,
Tak dotkni sa mi pier, nech cítim, že dýcham,
Nech opäť nájdem smer zo zradného ticha.
Tak dotkni sa mi pier.
Komentáre
dotkni sa