Je zaujímavé sledovať, výrobu obyčajných vecí, ktoré berieme ako samozrejmosť. Preto som si našla medzi programami jeden, ktorý ma pomerne vždy zaskočí.
Vždy mi bolo jasné, že výroba optických káblov a ich položenie nie je jednoduchý proces. Digitálna revolúcia zmenila svet hlavne vďaka nekonečným kilometrom podmorských káblov. Pomocou nich sa uskutočňuje viac ako 80% procesov. Vlákno je neuveriteľne tenké ... asi ako ľudský vlas ... ale dokáže prenášať impulzy laserového svetla. Množstvo dát je však obmedzené, a preto je potrebné stočiť ho a zabaliť do ochranného oceľového plášťa. Potom sa kábel „nalodí“ a s ním aj opakovače, ktoré zosilujú signály. Nakoniec sa pomocou špeciálnej technológie uloží na dno mora.
Pokračujme ďalej ... Najobľúbenejší prostriedok na písanie má už 500 rokov rovnaký dizajn. Áno, hovorím o ceruzke. Ročne sa na zemi predá viac ako 6 miliárd ceruziek. Výroba ceruziek je nepredstaviteľne zložitý proces a výrobcovia sa stále snažia prísť na to, čo je pre nás používateľov najlepšie. Základom ceruzky je zmes rozličných látok, ktoré poznáme pod názvom tuha - grafit. Po rozdrvení sa grafit zbavuje nečistôt a mastnoty. Po zmiešaní základných surovín ... grafit, kaolín a voda ... vzniká kompaktná hmota, ktorá po upečení putuje cez lis a vznikajú tyčinky. No tieto tyčinky stále nie sú tuhé. Po peci putuje tuha do fritézy s voskom a olejom. Čím viac vosku ... tým tvrdšia je ceruzka. Poznáme 16 stupňov tvrdosti. Tuhu by sme už mali, ale ako ju dostaneme do ceruzky? Do drevených doštičiek sa vyrežú žliabky. Do spodného dielu sa potom uložia tuhy. Tento diel sa zlepí spolu s vrchným dielom. „Sendviče“, ktoré vznikli sa ďalej pečú, aby boli spoje neviditeľné. Po upečení sa doštičky narežú a vzniknú surové ceruzky. Ceruzka musí byť odolná voči rôznym vplyvom ... vydržať tlak, obhrýzanie či pot rúk. Politúra, ktorá sa nachádza na povrchu ceruzky, musí byť veľmi tvrdá, aby odolala všetkým už spomínaným faktorom. A máme ceruzku. Finálne spočíva už len v zastrúhaní.
Aké tajomstvo skrýva zubná pasta, ktorú každý z nás používa denne? Vieme, čo si dávame do úst? Je to kremeň, soľ, vápenec a piesok. Ročne sa na výrobu zubných pást spotrebujú miliardy ton týchto surovín. V megamixéroch sa zhruba za 5 minút vyrobí 5 ton zubnej pasty. Po vymiešaní prejde zubná pasta kontrolou a jemnejším mixérom, ktorý rozmrví všetky zabudnuté hrudky. Nakoniec putuje potrubiami rovnako biela aj farebná pasta. Obe musia mať rovnakú viskozitu, ináč by sa pásiky zafarbili. Potom už putujú do túb a nakoniec na pulty predajní.
Komentáre
takže mám v zuboch piesok? ;)
:)
hneď sa lepšie cítim ;)