moje

     Otázka, ktorá trápi najmä hrdých ľudí a tvrdohlavcov ako som ja :) Slovo prepáč sa v slovníku ľudí vyskytuje, ale len zbežne. U dnešnej generácie sa skôr stretneme s jeho modernou podobou ... sorry. A preto skôr, než začnem písať okolo všetkého chcela by som vysvetliť tieto slová.

     Slovo prepáč ako také nemá v Slovníku slovenského jazyka pripísaný význam. Avšak významu prepáčiť sa pripisuje odpustenie nevhodného konania či priestupku. No s týmto významom som sa neuspokojila a hľadala ďalej ... Bola som dosť sklamaná, pretože ani medzi synonymami som slovo prepáč nenašla. Tak frekventované slovo a nikde ho nenájdete? Trochu čudné, pretože taká krajina ako je tá naša a nepozná význam tohto slova? Jediné, k čomu som dospela po prehľadaní všetkých možných zdrojov, je to, že tento význam by mal byť všetkým známy. Je to však skutočne tak? Najskôr nie a mnohí z nás ani nevedia, kedy by ho mali používať.

     Ďalším frekventovaným slovom v slovníku mladých, ktoré nahrádza už spomínané slovo prepáč je toľko ospevované sorry. Tu som ostala v pomykove. V slovenských slovníkoch ho nenájdeme. Takže zostávajú už iba tie prekladové. Bola som doslova zaskočená. V preklade má slovo sorry viac ako 15 významov. Je to neuveriteľné, ako sa vedia angličania vynájsť. Prečo to nevieme my? A tak tu je aspoň niekoľko z nich: ľútosť, prepáčte, úbohý, cítiaci smútok, cítiaci ľútosť, smutný, ľutujúci, je mi to ľúto, pardón, truchlivý, zarmútený ... Všetky sú síce synonymá, ale nájdete ich pod jedným zastrešujúcim významom. Ale z toho všetkého aj tak neviem, či je jeho používanie v slovenčine na pravom mieste.

     Slová, o ktorých som vyššie písala dnes málokto považuje za nepodstatné. Slová, ktoré vedia zraniť a ublížiť človeku. Koľkokrát si až neskoro uvedomíme, čo sme povedali, vykonali a pritom nás to vnútorne zožiera. Ale prečo nevieme povedať to jednoduché PREPÁČ alebo použiť jeho ekvivalenty? Nie je na tom nič zložité. Cvičíme si to pred zrkadlom, no keď príde na lámanie chleba a pred nami stojí človek, ktorý znáša naše vrtochy, zasekneme sa a akosi to z nás ide von len ťažko. Tu nastáva ten najväčší a posledný problém. Pre zmenu psychického charakteru. Mnohí z nás sú až príliž hrdí a neústupčiví voči svojmu okoliu. Aj ja som taká a viem, že aj mnoho mladých.

    Na koniec by som preto chcela dodať, že iba čas ukáže ako sa s týmto neľahkým problémom popasujeme.