moje

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Školenia či kurzy?

Ak váhate nad otázkou, či sa zúčastniť nejakého kurzu či školenia, tak na to rovno zabudnite. Vrhnite sa do toho priam po hlave :)

    Už samotných pár úvodných slov hovorí, o čom by som sa chcela s vami prostredníctvom tohto článku podeliť. Predom by som však chcela tento článok venovať ľudom, ktorí mi spríjemňovali  posledné dva týždne a samozrejme aj lektorom, ktorí nás čo to naučili.

    Je to len pár týždňov dozadu, keď som si našla na záznamníku odkaz: "Ahoj Eva, máš volať do Košíc ohľadom nejakého kurzu. Číslo máš napísané na papieri." Mysľou mi prebehli milióny blúdiacich myšlienok, ktoré sami nevedeli nájsť ten správny smer. Milión vecí, ktoré ma čakali sa odrazu skopili do jednej gule, ktorá sa na mňa valila z kopca. S hrôzou som zdvihla telefón a vytočila košické čislo. Milý ženský hlas ma oboznámil s podmienkami a pozval na prvé úvodné stretnutie, kde som sa mala dozvediet viac. O tomto kurze som už počula, no nové info nezaškodí, a tak som sa predsalen vybrala na to nešťastné prvé stretnutie. Cestou na okresný úrad, kde sa konalo stretnutie, mi v mysli stále blúdili tie nešťastné myšlienky, pretože som mala pred sebou ešte dosť dôležité pracovné pohovory.

    Začal sa nový pracový týždeň a s ním prišiel aj prvý deň kurzu. Všetci sme sa v očakávaní stretli za "okrúhlym" stolom, kde sme začali nadväzovať prvé kontakty,  prvé sympatie a prvé názory. Všetko, čo sa odohralo v tejto miestnosti nás posilňovalo a posúvalo ďalej. Deň za dňom sme sa stávali silnejšími. A tak to vyzeralo aj so vzťahmi. Vedeli sme jednať ako skupina a ťahať za jeden koniec. Po víkende sme sa opäť všetci tešili na niečo nové, čo nás zase posunie ďalej. Aktivity, ktoré naberali s počtom dní na sile sa pre nás stávali ľahko zdolateľnými a postupne sme ich zvládali bez väčších problémov. Po desiatich dňoch sme sa poniektorí lúčili so slzami v očiach a verte či nie, všetkým nám bude takáto spoločnosť chýbať. A tak vznikol zoznam mien, adries a telefónnych čísel. Možno sa o päť rokov stretneme ako mamičky a oteckovia. Kto vie, čo bude za mnoho rokov. Ja sama neviem, čo bude zajtra, ale viem to, že nikdy nezabudnem na ľudí, ktorí mi boli na desať dní rodinou.

    Na záver dodám už len toľko. Ak ste mrzutí, že musíte nastúpiť na školenie, tak sa pousmejte a tešte sa z toho, čo príde. Nebojte sa stretnutí s ľudmi, ktorých nepoznáte a kurzy či školenia si užívajte plnými dúškami. Veď práve tu vznikajú tie krásne väzby, priateľstvá a možno aj lásky na celý život.


čo deň dal | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014