moje

     Keď som sa po dlhej prechádzke uzimená a uchodená vracala s foťákom cez plece domov, pobavili ma detváky, ktoré šantili blízko svätostánku pod Kalváriou. 

     Malý chlapček a dievčatko asi vo veku 4 -5 rokov, pobehovali na podvečernej prechádzke okolo svojich mám. Štebotali a tešili sa z peknej jesene. Smerom nahor sa však vybralo viacero ľudí. Nebudem predsa vravieť, že najčastejšie sa k takémuto tichému miestu prikláňajú najmä malé páriky, ktoré občas potrebujú pokoj a kľud. Aj dnes to tak bolo. Keď okolo detí prechádzali dvaja mladí ľudia, chlapček im zastal cestu a tenkým detským hláskom sa pýtal:

- Idete sa bozkať??? -

Slečne vstúpil rumenec do tváre a len sa zasmiala. Mladík duchaprítomne odpovedal:

- Nie, my sa ideme len prejsť. -

- No jasne, tomu sa teraz hovorí "len prejsť". - Iirónia v chlapčekovom hlase bola zjavná. - Poď moja. - Schmatol svoju maličkú slečnu za ruku a ťahal ju smerom hore. - Aj my sa ideme "len prejsť", ale potom sa budeme aj bozkať. -

     Mykalo mnou a nakoniec som to nevydržala a rozosmiala som sa. Ten pohľad na zaskočený mladý pár a mamičky detí bol úžasný. Bolo to tak krásne detské a úprimné. Ešteže máme tie naše detičky, ktoré nám dokážu spestrovať každonenný život :)